K postupnému prehodnocovaniu názorov na ropu, jej vznik a množstvo v podzemných zásobníkov prispeli a prispievajú viaceré, pri tradičnom chápaní nelogické udalosti.

Eugenov ostrov je malý kúsok zeme pri pobreží americkej Louisiany. Ropa tam bola objavená v 60. rokoch a po poklese dennej ťažby na 4000 barelov na konci 80. rokov sa začalo uvažovať o zastavení ťažby pre nerentabilnosť a vyčerpanie ložiska. Na veľké prekvapenie zvýšil vrt v priebehu 90. rokov objem vyťaženej ropy takmer na 15 000 barelov denne, čo bolo porovnateľné so situáciou počas jeho najlepšieho obdobia. Následné vedecké analýzy ukázali, že do vyťaženého zásobníka začala prúdiť nová ropa z ešte väčších hĺbok zeme. Podobné pozorovania sa urobili aj na iných miestach v Mexickom zálive, na Aliaške, v Uzbekistane i na Blízkom východe.

Obrovské množstvá ropy, ktoré sa zrazu vynorili z neznámych hĺbok, kladú pred vedcov otázku: „Z čoho vznikli?“ Na Zemi neexistovalo toľko organickej hmoty, aby sme ich pôvod mohli vysvetliť klasickou teóriou, teda premenou odumretých rastlín a živočíchov. Viacerí vedci tak navrhli novú teóriu. Ropa vzniká ako výsledok prirodzeného anorganického procesu, ktorý prebieha medzi zemským plášťom a kôrou. Jeho podstatou je skvapalňovanie ťažších uhľovodíkov pri rýchlom stúpaní metánových plynov vo vysokých teplotách zemského vnútra. Výsledok skvapalňovania je známy ako ropa, stlačený neskvapalnený plyn, ktorý sa dostane napovrch zasa ako zemný plyn. Periodicky sa tak deje na viacerých geologicky aktívnych miestach, kde ropa resp. plyn tvoria podzemné zásobníky, resp. dopĺňajú už vyťažené priestory.

Dvaja z najväčších zástancov uvedenej teórie sú Dr. Thomas Gold z Cornellovej univerzity v USA a Dr. J. F. Kenney z Výskumného ústavu plynu v Texase. Dr. Gold prezentoval podporil svoje názory mnohými dôkazmi a publikoval ich aj v samostatnej knihe "The Deep Hot Biosphere (1999). Okrem iného píše, že ropa vyťažená z rôznych hĺbok má rovnaké chemické zloženie, čo by bolo nemožné v prípade jej vzniku z rôznovekých organických usadenín. Rovnako je zaujímavé, že veľké množstvá ropy sa nachádzajú v geografických oblastiach, kde bol prehistorický život veľmi zriedkavý.

Ak sú tieto teórie skutočne pravdivé, scenár o konci doby ropy sa jednoducho neuskutoční. Práve naopak. Môžme očakávať výrazné prehodnotenie odhadov o množstve dostupnej ropy v zemi i o čase, koľko ľudstvu vydrží. Súčasne budeme svedkami pokračujúceho používania ropy ako hlavného zdroja energie a útlmu v propagácii alternatívnych zdrojov. Otázka však znie, či je to pre svet dobre alebo zle?