V minulom roku sme zaznamenali vstup prémiovej značky Lancia na náš trh, ktorá patrí koncernu Fiat od roku 1969. Na Slovensku sa chystá presadiť práve v najmenšom segmente, ktorý predstavuje dizajnovo veľmi vydarený model Lancia Y.
Automobil s týmto strohým označením debutoval v roku 1985. Jeho dnešná retro podoba pochádza z roku 2003 a vtedy sa dostal do výroby aj motor turbodiesel 1,3 JTD a automatická prevodovka. Auto s
touto výbavou sme mali k dispozícii aj my.
Dvojfarebná kombinácia
Farebne kombinované automobily sa najčastejšie predávali v období medzi vojnami, a potom znovu po druhej svetovej vojne. Dvojfarebná kombinácia Lancii pristane a určite sa tak skoro neopozerá. Rovnaké farby dominujú aj v interiéri, čalúnenie je z kvalitnej kože a miera výbavy a komfortu je na túto triedu na skoro nedostižnej úrovni. Možno si preto položiť otázku, pre koho je tento komfort určený a či je na mieste. Jednoducho, aj takto sa dá bojovať o zákazníka, ponúkať niečo iné. Jazda v Lancii Y je príjemným zážitkom. Pritom sa dá hovoriť ešte aj o prijateľnej cene za takýto komfort. Multifunkčný volant je samozrejme tiež v koži a má nastavovanie v dvoch osiach. Pri ovládaní mu pomáha systém dvojstupňového posilňovača riadenia prevzatý z koncernovej ponuky. Tlačidlom City sa spúšťa jemnejší systém posilňovania, keď volant ovládate pri parkovaní doslova jedným prstom.
Pre bežnú jazdu však odporúčame používať druhý, štandardný stupeň posilňovača.
Elektricky ovládané okná a zrkadlá sú štandardom, ako aj klimatizácia a autorádio, ktoré dokáže komunikovať aj cez USB konektor s externými zariadeniami. Interiér dotvára sklenená strecha s dvomi slnečnými clonami. Prístrojový panel je pomerne krátky a prístroje sú umiestnené v jeho strede.
1,3 JTD 75
Pod týmto označením sa nachádza pod prednou kapotou naprieč umiestnený malý koncernový turbodiesel, ktorého dobré vlastnosti sme si mali už možnosť preveriť na rôznych automobiloch.
Teraz to bolo po prvýkrát v kombinácii s päťstupňovou robotizovanou prevodovkou. Tá si žila svojím vlastným režimom života. Dala si doň zasahovať len cez sekvenčné radenie prevodových stupňov. Pri jazde najmä po meste bolo cítiť, že radenie tlačí naftový motor príliš do otáčok, čo nie je príliš hospodárne. Pre tento prípad výrobca ponúka režim „E“, ktorý dynamiku preraďovania utlmí, a pri jazde preplnenými ulicami sa nám vytáčanie len do 2500 ot/min dokonca páčilo. Tento režim sa ale ukázal ako nedostatočný pre predbiehacie manévre.
Celkovo však možno povedať, že prevodovka dobre reaguje na razanciu zošliapnutia plynového pedálu, len jej reakčné časy by sme prijali kratšie.
S prevodovkou, ktorá nie je stavaná na šport, korešponduje pomerne mäkký podvozok, ktorý tiež nemá športové, ale komfortné ambície a tie spĺňa. Pri diaľničnej rýchlosti pracuje motor na úrovni 2900 ot/min., čo je tiež už o viac ako 1000 otáčok nad maximálnym krútiacim momentom. Spolu so svojským životom prevodovky to viedlo k podstatne vyššej spotrebe, ako udáva výrobca. Na druhej strane motor sa vyznačuje jednými z najnižších emisií. Treba ešte dodať, že automobil priťahoval zaslúženú pozornosť a vytváral to, čo sa od neho očakávalo, pre majiteľa svojský imidž.
