Ste držiteľom vodičského preukazu? Ako dlho?
Od r. 1965. Na všetky vozidlá vrátane traktora, tanku, nákladiakov s výnimkou hromadnej dopravy.

Ako často šoférujete?
Takmer každý deň. Sčasti nevyhnutnosť, sčasti zlozvyk.

Častejšie jazdíte v meste alebo mimo mesta?
Striedavo. Treba však podotknúť, že už dávno nie som vášnivý motorista, takže keď je to len trochu možné, tak napríklad pri mojich cestách do Prahy využívam vlak.

Aký ste typ šoféra? Zanadávate si niekedy v aute?
Samozrejme. Ale oveľa častejšie len neveriacky krútim hlavou.

Je pre vás šoférovanie stres, zábava, alebo rutina?
Bežná potreba premiestniť sa z bodu A do bodu B (body C,D,E,F nevynímajúc) a nestrácať pritom čas.

Počúvate hudbu v aute? Akú? Ovplyvňuje vašu jazdu? Spievate si v aute?
Stále viac počúvam klasiku, ktorá skôr upokojuje než by pobádala k agresii za volantom. Predovšetkým takmer vôbec nepočúvam komerčné stanice. Nechce sa mi veriť, že ich donekonečna opakované slogany a iné bodré výkriky nemajú za cieľ odradiť poslucháča a donútiť ho okamžite preladiť.

Ste sponzorom dopravnej polície?
Z času na čas. Asi ako každý, kto nevlastní poslanecký preukaz. Väčšinou kvôli nedovolenému parkovaniu, takže platím, hoci som vôbec nebol v aute. Zvláštne.

Ako najdlhšie ste šoférovali.
Ak máte na mysli dĺžku trasy, tak extrémnejšie boli len dve: r. 1970 trabantom až na bulharsko-turecké hranice a pred pár rokmi s priateľom bíglom Benkom na Francúzsku Riviéru. Po návrate minimálne dva týždne dával všetkým sídliskovým psom okázalo najavo, akí sú to sráči a nebavil sa s nimi.

Staráte sa o svoje auto sám?
Kedysi sa takmer nedalo inak a v dvojtaktoch som si vedel dokonca aj vymeniť motor. Teraz už je servis na trochu lepšej úrovni. Sám si nanajvýš vymením žiarovku.

Ovládate všetky funkcie vášho auta?
Pravdaže, okrem tých, čo prebiehajú automaticky.

Jazdíte na doraz nádrže? Tankujete podľa ceny, obľúbenosti stanice, alebo dostupnosti? Vaše auto je na benzín, naftu alebo LPG?
Nič zaujímavé: tankujem, keď sa rozsvieti rezerva. Uprednostňujem benzín. Zo všetkých doterajších áut iba jeden bol diesel.

Poznáte spotrebu vášho auta?
Pomerne presne. Nepotrebujem to však, všetko stráži palubný počítač.

Pre aké auto máte slabosť? Keby bola možnosť ľubovoľného výberu, aké by ste si vybrali? Akej farby?
Dôležité je mať také auto, ktoré potrebujem. Niekto využije veľký kufor, inému stačí dvojmiestny kabriolet, lebo potrebuje urobiť dojem a musí ho teda byť vidno. Väčšia rodina potrebuje mikrobus a človek žijúci v neprístupných kopcoch terénne vozidlo. Sú ale aj takí, čo jazdia na nákupy hummerom alebo na rodinné výlety smartom, ale bez nich by tu zas bolo smutno. Farba je asi to posledné, na čo prihliadam pri výbere auta. Nerád na seba príliš upozorňujem, takže asi by som si nekúpil nejaké obzvlášť krikľavé, hoci práve také je asi pasívne najbezpečnejšie.

Páčilo by sa vám mať osobného šoféra?
Nie. Z toho istého dôvodu, prečo sa o byt starám sám a nevolám posluhovačku. Mám rád súkromie. Na zájazdy mňa a spoluúčinkujúcich vozí manažér.

Čo si všímate na aute ako prvé.
Vodiča. A snažím sa (často márne) uhádnuť, čo asi urobí.

Uprednostňujete praktickosť auta, jeho krásu, luxus, ekológiu alebo bezpečnosť?
Na prvom mieste je spoľahlivosť. Luxusnejší, priestranný vehikel by som asi uprednostnil ako obchodný cestujúci hltajúci najmenej osemdesiattisíc kilometrov ročne.


Na niektorých zahraničných diaľniciach nie je rýchlostný limit. Ako rýchlo ste išli vy?
To je len zdanie, nikde sa nejazdí bez limitu. Nemci si môžu dovoliť takúto (teoretickú) neobmedzenosť, lebo majú dostatok technických prostriedkov, aby vás na pomerne husto rozostavených návestných bránach variabilnými svetelnými pokynmi upozorňovali na často sa meniace rýchlostné limity – podľa potreby a momentálnej situácie. Tam som si raz vyskúšal stoosemdesiatku. Chvíľu. Nie je to totiž to, čo od jazdy očakávam – pokoj, prehľad, komfort a bezpečnosť. Sú to len nervy a ľahkomyseľné si zahrávanie s pocitom veľkosti a neohrozenosti.

Čo u vás nikdy nesmie chýbať v aute. A čo vám vo vašom aute chýba. Máte v aute vec pre šťastie?
Ak máte na mysli srandovnú smrtku či opičku na gumičke, tak s podobnými úžasnosťami na spätnom zrkadle by ma kleplo už po dvadsiatich metroch. Mám so sebou všetko, čo je povinné a okrem toho slnečné okuliare, fľašu vody a rýchlu energiu v podobe chalvy, tmavej čokolády plus plná skrinka jogurtovo-brusnicovo-ovseno-sezamových tyčiniek. A cédečká na dlhšiu cestu, napríklad Glenna Millera, Raya Charlesa, Evy Olmerovej, Stinga, ale aj Vivaldiho, Haydna či Brahmsa.

Myslíte že je dobré deliť autá na malé, ženské, rodinné alebo má byť podľa vás auto univerzálne.
Neexistuje nič stopercentne univerzálne. Spoznal som viac ráz (nielen čo sa auta týka), že keď je niečo na všetko, obvykle to nie je na nič. Ako som už povedal, auto treba kupovať predovšetkým podľa toho, na čo ho najviac potrebujem.

Čo hovoríte na fakt, že je bežné mať viac áut v rodine?
Tam, kde je to potrebné a možné, je takáto verzia asi aj využitá.

V akom veku je vhodné dať deťom auto do ruky?
Ak ide o angličáky, o tom väčšinou rozhoduje rodič, ak ide o auto ozajstné, to upravuje zákon.

Aké bolo vaše prvé auto alebo motorka?
Stará ojazdená oktávia, rok výroby 1963. Istý čas som jazdil po meste aj na mopede babetta 210. Mal som to rád, ale priznávam, nikdy predtým ani potom nejazdilo po tejto planéte nič poruchovejšie.

Žena za volantom. Rozčúli vás táto veta? Myslíte si, že (nie)sú ženy lepšími šoférmi ako muži?
Poznám ženy, ktorým všetci chvastajúci sa muži môžu konkurovať len v tom, že možno skôr zdvihnú ťažké náhradné koleso. Pri všetkých tých folklórnych posmechoch na adresu žien ma taký muž upozorní iba na to, že s ním nielen nehodno sadnúť do jedného auta, ale vari ani za jeden stôl na kus reči.

Máte nejakú zaujímavú príhodu, ktorá sa vám stala počas šoférovania?
(Po dlhšom premýšľaní.) To sa vlastne týka toho nadávania za volantom. Stalo sa mi, že v tuneli Sitina, kde je dovolená osemdesiatka, mi rýchlomer ukazoval asi tak 75. S divokým trúbením ma predbehol akýsi neborák, ktorý nielen niečo ukazoval, ale aj vykrikoval. Keďže som vytušil, že zrejme nejde o tematiku starej francúzskej literatúry, zdvihol som ľavú ruku so zámerom ukázať mu dačo strrrrrašne nepekné. V tej rýchlosti, aby som to stihol, kým okolo prefrčí, som však neuveriteľne zazmätkoval, ukázal som najprv palec hore, potom nie celkom dole, hneď zas véčko s ukazovákom a prostredníkom a kým som si spomenul na to pravé, bol ten blb preč a ja som sa musel sám zo seba tak rozosmiať, že som ledva došiel domov bez väčšej kolízie.

Aké máte v súčasnosti auto? Máte ho špeciálne upravené?
Pre svoju súčasnú potrebu mám určite to najlepšie, ale zároveň nemám nijakú zmluvu na to, aby som mu robil reklamu.

Čo si myslíte o nulovej tolerancii alkoholu za volantom?
Vzhľadom na slovenskú náturu je to jediná správna možnosť.

Aký starší model auta sa Vám páči?
Asi Ford T. Ale len kvôli tomu, že by sa asi dal veľmi dobre predať. Nie som zberateľ, autá neobdivujem kvôli vzhľadu, je to pre mňa nevyhnutnosť asi ako príbor pri obede.

Chodíte rád na dovolenku vlastným autom alebo uprednostníte iný dopravný prostriedok. Aký?
Ideálne je asi lietadlo a na mieste činu prenajaté auto. To som využil iba raz na Kréte, kde som však vyfasoval malé suzuki bez akéhokoľvek posilňovača, takže keď som chcel čo len pribrzdiť, bolo potrebné sa zaprieť do celého okolitého interiéru a tuším aj vstať.

Ak by sa vám pokazilo vaše auto, tak počas jeho opravy budete riešiť vašu mobilitu zapožičaním iného, taxíkom, jazdením MHD, alebo disponujete ešte ďalším vozidlom?
V prípade poruchy mi môj servis kdekoľvek na svete (možno okrem Severnej Kórey a odľahlých končín Grónska) okamžite poskytuje náhradné vozidlo.


Ďakujeme za rozhovor.

Foto s povolením Milana Markoviča - zdroj www.markovic.sk