Oproti doterajšiemu dizajnovému jazyku nastal veľký posun smerom k jednoduchosti a uhladenosti, žiadne fluidické tvary ako pri poslednej generácii, ale veľké zrkadlové plochy s konzervatívnym času odolným a hodnotným vzhľadom, ktorý má predajné šance na trhoch po celom svete.

Celej prednej časti dominuje päťuholníková maska, na ktorú nadväzujú ako plochá kapota, tak aj natiahnuté reflektory a pod nimi zákutia s hmlovkami a dennými svetlami ako imitácie rozmerných chladiacich otvorov v otoršporte. Bočné plochy karosérie budia dojem umiernenosti a vyváženosti, do oka padnú okrem vyrysovaných bočných prelisov aj zadné tretie okienka, ktoré úplne zámerne zužujú C stĺpik, charakteristický pre inú ľudovú značku v tejto triede. Naproti tomu sú zadné partie divokejšie a vybáčajú z nastaveného rámca. Zaujímavým bodom sú vysoko položené hmlovky, spolutvoriace spodnú hranu nakladacieho otvoru batožinového priestoru.

Interiéru dominuje šedá farba poťahov ako aj časti palubnej dosky, čo kontrastne ku skutočnosti utvára dojem základnej výbavy. Hlavnú rolu tu hrá dizajn s horizontálnym členením, ktorý maže spojitosti s predchodcom a orientuje sa na aktuálne interiérové trendy.

Po usadnutí za volant zaujme automatické elektrické prisúvanie sedadla vodiča k volantu s dvoma pamäťami polohy. Sedadlo ako také poskytuje viac menej vnorený posed, v ktorom sa dá dobre uvoľniť ako aj nechať sa bočne viesť. Volant sa dá dobre vysunúť do priestoru, takže možno perfektne využívať pádielka prevodovky pod volantom a pripraviť sa na predbiehanie. Poteší akurátna hrúbka venca, ako aj dobrý grip koženého poťahu, tlačítka audia a tempomatu sa po krátkom nácviku používajú intuitívne, čím v súlade s očakávaniami posúvajú jazdu na vyššiu úroveň. Myslím tým najmä adaptívny tempomat s nastaviteľným automaticky udržovaným odstupom od vozidiel vpredu a zvyšnú škálu asistentov od sledovania jazdných pruhov, cez automatickú korekciu polohy volantu pre udržanie sa v pruhu až po sledovanie bdelosti vodiča… Ich nasadenie vodičovi môže dávať dobrý pocit akejsi záchrannej vesty, keby dostal mikrospánok.

No späť k interiéru. Prístrojový panel pred vodičom je radosť čítať vďaka jeho celkovej prehľadnosti a jednoduchosti prezerania menu počas jazdy (listovanie z volantu). Stredový tablet infotainmentu vytŕča do priestoru akoby samostatný element, dostal lesklý rámik a antireflexný povrch displeja, čo na slnku dosť pomáha. Medzi základné funkcie tu patrí audio a navigácia, ktoré sa dajú zobrazovať súčasne a spolupracujú so stredovým displejom prístrojového panelu. V prehľadnom menu sa dá pohybovať aj postrannými tlačítkami a vytiahnuť sa z akejkoľvek hĺbky menu tam, kam práve treba.

Esteticky tento celok tróni akoby na výduchoch vetrania a ich ovládačoch. Ten prechod je vkusne riešený a privádza obsluhu k panelu klimatizácie s teplotným automatom a možnosťou synchronizácie obidvoch zón. Ďalej nižšie po otvorení praktického krytu proti zvedavcom nachádzam miesto pre veľký smartfón s možnosťou bezdotykového nabíjania, ako aj klasické USB/AUX vstupy a elektrickú zástrčku. Teda plnú výbavu pre mobil.

Volič režimov automatickej prevodovky ostal tak trochu bez nápadu, dal by som nejaký malý emblém na hlavicu, ktorá inak normálne padne do ruky, aj keď to nie je tvarový guru z vyšších tried, dovoľuje seriózne používanie sekvenčného radenia. Extra funkcie po stranách jeho základne, ako viacstupňové vyhrievanie sedadiel, volantu a obsluha parkovacieho asistenta, potešia. S jazdou však súvisia najmä posledné dva a to režim automatickej prevodovky, ktorý rozoznáva módy Eco, Normal a Sport a možnosť deaktivovať Stop/Štart režim. K vlastnostiam prvého tlačidla sa vrátim neskôr, to druhé mi evokuje otáznik ohľadne ekologického prínosu pri neustálom štartovaní (štartuje sa s bohatou zmesou) ale aj životnosti batérie a štartéra. Deaktivoval som to ako sa len dalo.

Elektrická parkovacia brzda sa hodí k automatu a manuálnu páku som vôbec nepostrádal. Na vedľa posadené rolo sa dobre pozerá, ukrýva prázdne otvory na poháre. Nejaké drobnosti ako perá a sponky do vlasov pre dámy sa zmestia do štrbiny vedľa, skutočné úložisko je však pod pevnou lakťovou opierkou. Keď sme pri dámach, zrkadielko na maľovanie sa zakrýva posuvnou clonkou, čo je údajne krajšie, než ten klasický výklopný kryt. Nepotešil ma malý objem schránky pred spolujazdcom, plný návodov a servisných publikácii, takže sa tam takmer nič viac už nezmestilo. Zachraňovala to chladená sekcia, ktorá aspoň udrží sladkosti v pôvodnej netavenej úprave. Celkovo dávam za dizajn interiéru palec hore, človek sa vpredu cíti dobre usadený, obslúžený a esteticky uspokojený.

Pasažieri vzadu dostali taktiež peknú porciu výbavy počnúc stredovou lakťovou opierkou s držiakmi na nápoje a otvorom do batožinového priestoru, výduchmi vetrania a klimatizácie, kapsami na predných operadlách a troma hlavovými opierkami končiac. Chýba tu prípojka 12 V pre nabíjanie mobilov a podobných zariadení bez serióznej výdrže.

Batožinový priestor dostal vysokú nakladaciu hranu, neviem, či je to teraz taká móda, alebo to ide na vrub tuhosti karosérie, ale majú to viaceré súčasné hatchbacky a nie je to veľmi príjemné. Na druhej strane, keď už človek natlačí všetku batožinu na dovolenku, tak tam táto drží aj po otvorení piatych dverí. Pod podlahou máme dojazdovú rezervu, čo osobne uznávam viac ako nejakú pochybnú lepiacu sadu, ktorá pri väčšej diere nepomáha. Je tu možnosť dvojitej podlahy, ktorá vie spraviť kufor príjemne plytším, osvetlenie, 12V zásuvka a háčiky pre uchytenie pribalenej sieťky na drobnosti.

Preplňovaná dízlová pohonná jednotka o objeme 1.6 litra dáva 100 kW a 300 Nm v spojení s automatickou 7° dvojspojkovou prevodovkou. Motor pracuje v tichosti vo väčšine používaného spektra, až v poslednej štvrtine sa riadne ohlási. Záťah je slušný, už od nízkych otáčok sa hrabe ochotne vpred. Tomu napomáha aj nízky pokles otáčok medzi prevodovými stupňami. Prechody medzi nimi sú plynulé, no cítiť pokles krútiaceho momentu pri radení, čo by nemalo byť. Z hľadiska promptnosti je jediný použiteľný mód prevodovky Sport. V ostatných Eco a Normal je motor zľahka podtočený, reakcie prevodovky vlažné, rozbehy z miesta ospalé. Sport naproti tomu drží motor vo vyšších otáčkach, než by bolo milé, napr. pri ustálenej jazde, no rozbehy, logika radenia, rýchlosť reakcie na situácie sú tu primerané pre normálnu jazdu. Ostatné veci v pohode riešia pádla pod volantom. Napriek tomu som väčšinou v Sporte nešiel, a to kvôli spotrebe, čo sa však ukázalo zbytočné.

Primerane tvrdý podvozok rád hltá nerovnosti, v zákrutách sa cíti isto, je dobre odhlučnený, ale len do cca 100 km/h, následne hluk z odvaľovania kolies decentne narastá a bije sa s audiom, resp. audio asi nemá korekciu hlasitosti a tak tento efekt vytŕča do popredia. Jazdu trošku ruší aj neaktuálna mapa navigácie, asi máločo prekvapí viac ako nová diaľnica a tápajúci displej, človek ani nevie, kde má zísť dolu. Pozitívne vychádza spotreba, a to napriek tomu, že som motor mnoho krát držal pod krk pri výjazdoch, vytáčal ho a užíval si radenie pádlami. Samozrejme sa to striedalo s kľudnou jazdou na tempomate, nie som na závodoch. Priemerná spotreba vyšla 6.2 litra/100 km, najazdil som vyše 600 km a ešte ostalo zhruba štvrť nádrže.

Nový Hyundai i30 získal v júli 2017 plný počet hviezd v EuroNCAP. Pri čelnom náraze na deformovateľnú prekážku trošku trpí hrudník a stehná, podobne s hrudníkom aj pri bočnom náraze či už vozidlom alebo na stĺp, no stále všetko v norme. Krčná chrbtica je na tom stále skvele, rovnako deti, či malé alebo väčšie.

Hyundai i30 mi príde ako solídne auto, uhladený konzervatívny dizajn má potenciál k dlhovekosti a univerzálnej estetike. Interiér s horizontálnymi črtami dostal všetko, čo by mal mať, ergonomicky výborné, jazdné vlastnosti sebaisté a spotreba, tá síce s 6-timi litrami nekopíruje papierové hodnoty, no ani môj jazdný štýl a teda je to nečakane dobrý dojazd. I30-tka rozhodne stojí za úvahu.