Ak sa chystáte v zime na dlhšiu cestu - napríklad na hory, je základná príprava o trochu náročnejšia ako cestovanie v letných mesiacoch. Samozrejmosťou by mal byť dobrý technický stav vozidla, nie je teda od veci si nechať auto prehliadnuť odborníkmi v servise. Okrem zimnej výbavy by sme mali pozornosť venovať aj správnemu obutiu. Z hľadiska bezpečnosti majú pneumatiky v zime ešte zásadnejší význam ako v lete. Základom je predovšetkým dostatočná hĺbka dezénu, ktorá musí byť v zime minimálne tri milimetre. V Taliansku, ktoré je tiež častým cieľom slovenských motoristov, sú zimné plášte povinné na vyznačených úsekoch a musia mať minimálnu hĺbku dezénu štyri milimetre – rovnakú hĺbku dezénu predpisujú aj v Rakúsku a v Českej republike.

Vo vyššie položených oblastiach nemusí byť výnimkou ani značka, ktorá prikazuje použitie snehových reťazí. Tie sa všeobecne delia na kovové, chemické a textilné. Kovové reťaze ponúkajú najmä dobrú trakciu a odolnosť, ale ich nasadenie nie je úplne jednoduché. Nie je od veci si ich vyskúšať "nanečisto" - napríklad v garáži. Naopak, textilné reťaze sa nasadzujú jednoducho, sú pri jazde pomerne komfortné - ale vydržia len určitý počet kilometrov. Nemali by ste zabudnúť ani na kontrolu rovnomerného utiahnutia reťazí po prejdení niekoľkých desiatok metrov a tiež na to, že maximálna povolená rýchlosť pri jazde so snehovými reťazami je 50 km/h.

Pri jazde na ľade je mimoriadne dôležité predvídať, ísť plynule, nerobiť trhavé a zbytočné manévre, ktoré spôsobia, že pneumatiky stratia priľnavosť a auto sa môže stať neovládateľným. Najlepší spôsob, ako sa vysporiadať s krízovými situáciami, je predchádzať im. Príkladom môže byť námraza na mostoch alebo v lesných úsekoch - tieto miesta totiž často zostávajú pod ľadom dlhšie ako iné časti cesty, a preto môžu vodiča prekvapiť.

Ak idete vo vozidle s predným náhonom, najčastejšie hrozí tzv. nedotáčavý šmyk (automobil má tendenciu pokračovať rovno). Ten je nutné riešiť uvoľnením plynového pedálu a vyšliapnutím spojky (pri automate stačí len zložiť nohu z plynu) a pevne držať volant v smere jazdy, kým sa kolesá opäť "nechytia".

U pretáčavého šmyku, ktorý je častejší pri vozidlách s pohonom zadných kolies, je potreba plynulo točiť volantom proti pohybu šmyku a vozidlo postupne vyrovnať. V prípade pretáčavého šmyku pri vozidle s predným náhonom môže pomôcť aj primerané pridanie plynu, ale toto riešenie sa odporúča len zdatnejším vodičom.