Hyundai i10 je najnovší model tejto prosperujúcej juhokórejskej automobilky, ktorá dobýva motoristický svet vo zväzku s automobilkou Kia.
V titulku zámerne uvádzame, že je najmenší s novým označením i, pretože Hyundai Athos, napriek rovnakej dĺžke sa nám zdá najmä vďaka menšej šírke šírke ešte menší. No po štylistickej stránke nevychádza nový Hyundai i 10 z neho, ale skôr z modelu Kia Picanto. Príbuznosť je zrejmá najmä pri pohľade na bočný profil. Nový Hyundai i10 sa s ním delí aj o mnohé spoločné technické riešenia. V konečnom dôsledku však musíme konštatovať, že Hyundai i10 je osobnosťou iný, veľmi milý mestský automobil.
Príjemný spoločník
Vyššia karoséria umožnila vytvoriť viac priestoru nad hlavami cestujúcich aj na zadných sedadlách. Len priemerná hodnota rázvoru s vyššie posadenými sedadlami zasa vytvorila priestor aj pre kolená. To vyššie sedenie umožňuje aj pohodlnejšie nasadanie a výstup z vozidla. Pocit vzpriameného sedenia v štýle „za jedálenským stolom“ však ostáva. Za výškovo nastaviteľným volantom však vodič ľahko nájde svoju pozíciu a príjemne pôsobia aj materiály. Prístrojový panel s oválnym tvarovaním je oživený kovovým stredom a treba povedať, že určite nepôsobí lacným dojmom, skôr mu dáva športový nádych, ktorý podporuje aj pohľad na dominantný kruhový ciferník rýchlomeru. Dobre pôsobí aj zakomponovaný tvar autorádia, ktoré má modernú prípojku na externé zariadenie MP3, či iPod. Najvyššej úrovni výbavy Style, zodpovedalo aj využitie mechanickej klimatizácie, elektrického ovládania okien a zrkadiel.
Chýbal už len palubný počítač, ktorého funkcie by sme ocenili najmä keď nádrž má objem len 35 litrov. Doplňme ešte štandardnú bezpečnostnú výbavu ABS + EBD a štvoricu airbagov. Tým sa dostávame na výbavu vozidiel najmenej o stupeň vyššej triedy. Príjemný pocit podporuje aj dobré odhlučnenie interiéru.
Výkon určený pre mesto
Vynovený štvorvalec využíva trojventilovú techniku a dokáže sa bez problémov vytočiť k úrovni maximálneho výkonu na 5500 ot/min. Ten výkon 48 kW/66 k tonu vážiacu karosériu dokáže posúvať pomerne dynamicky v mestskej premávke, no predbiehacie manévre pri vyšších rýchlostiach odporúčame dobre pripraviť dopredu a s dostatočnou rezervou. Malolitrážny benzínový motor nedokáže robiť zázraky. Tomu je prispôsobený aj podvozok, ktorý však nie je stavaný na športové výkony. Štandardne však dobre drží stopu a dobre si vie poradiť aj s nerovným povrchom. Samozrejme boli sme zvedaví aj na parametre spotreby. Pri diaľničnej rýchlosti umožňovala prevodovka na piatom rýchlostnom stupni pracovať motoru pri 4000 ot/min. Táto vysoká úroveň otáčok je už aj ďaleko nad maximom krútiaceho momentu, ktorý motor dosahuje pri 2800 ot/min. Obidva tieto faktory sa museli prejaviť aj na spotrebe, najmä keď sme polovicu z odjazdených 500 km absolvovali práve na diaľnici. Aj preto sa spotreba dostala o pol litra nad úroveň uvádzanú výrobcom. Na druhej strane, hodnota pod 6 litrov benzínu je vzhľadom aj na kilometre absolvované v hustej mestskej prevádzke stále veľmi prijateľná. Ak k tomu prirátame dojem jedného z najvydarenejších mestských kompaktov, ktoré som mal v rukách, o svoju pozíciu na trhu sa aj kvôli príjemnému, optimistickému dizajnu nemusí obávať.
