Ottov motor je spaľovací motor, v ktorom je palivo pri nasávaní zmiešané so vzduchom v karburátore a vytvára tak výbušnú zmes. Na zapálenie zmesi je po jej stlačení používania elektrická sviečka.

Hlavným palivom je benzín, ale použiť sa môže aj zemný plyn, tekutý plyn a po potrebných nastaveniach aj vodík.

Ottov motor môže byť vyhotovený ako dvojtakt aj ako štvortakt, pričom bežnejšie je štvortaktné prevedenie.

Motor bol vynájdený koncom 19. storočia Nikolajom Augustom Ottom, na základe plynového motora Ettienna Lenoira. Pôvodný Ottov motor má však s tým súčasným len málo spoločného. Bol skonštruovaný ako atmosferický motor, to znamená že explózia vyvrhla piest a ten voľne vyletel. Až na spiatočnej ceste vykonal pod vplyvom atmosférického tlaku určitú prácu.

V roku 1876 získal Otto v Nemecku patent na spaľovací motor a na štvortaktný cyklus.

Ottov motor bol ďalej zdokonaľovaný viacerými inžiniermi, medzi nimi aj Gottliebom Daimlerom a najmä Karlom Benzom.